Odborné hodnotenie zelene v  Southbanku

Projekt Southbank pristupuje k okolitej prírode s rešpektom a odbornou starostlivosťou. Hoci projekt priamo nezasahuje do chránených území, význam zelene a jej prepojenia s mestským prostredím je v projekte kľúčovým. Z tohto dôvodu boli v predstihu oslovení odborníci, aby vyhodnotili vzájomný vzťah urbanizovanej a prírodnej časti územia a odporučili opatrenia na zachovanie hodnotnej zelene. 

Na pozemku prebehlo podrobné arboristické hodnotenie stromov, ktorého cieľom bolo identifikovať zdravé a hodnotné dreviny, stromy vyžadujúce odbornú starostlivosť, ako aj invázne druhy predstavujúce hrozbu pre biodiverzitu. Ako prebieha odborná arboristická diagnostika a prečo je potrebná? Aké výzvy prinášajú invázne dreviny, ktoré ohrozujú biodiverzitu v meste? A prečo si vyše 200-ročný dub pri moste Apollo vyžiadal osobitnú starostlivosť? Odborné odpovede na tieto otázky poskytla arboristka Eva Lalinská v tomto rozhovore. 

Čím sa zaoberá arboristika?  

Arboristika je odbor, ktorý sa zaoberá štúdiom, ošetrovaním a komplexnou starostlivosťou o dreviny v mestách. Starostlivosť o stromy v mestách je kľúčová z viacerých dôvodov. Na jednej strane síce stromy nepotrebujú nás – ľudí, pretože si žijú svojím vlastným životom a s každým „problémom“ si poradia bez pomoci človeka. Na druhej strane však práve arboristika zameriava pozornosť na to, aby stromy v meste dokázali fungovať s nami a my s nimi. Medzi hlavné úlohy arboristu patrí posúdenie ich zdravotného stavu a zaistenie prevádzkovej bezpečnosti, ktorá je na prvom mieste. Arborista vyhodnocuje všetky vplyvy prostredia a podmienky, ktoré stromy v rámci parkových a iných plôch v meste majú, tak, aby im bolo zabezpečené dlhodobé a čo najkvalitnejšie fungovanie v rámci mesta, ktoré podlieha rôznym zmenám. Napríklad nové stromy, ktoré sa sadia do nového (zmeneného) prostredia v rámci novopostavených lokalít, prosperujú väčšinou úplne inak, ako keby boli umiestnené niekde v parkoch alebo na okraji mesta v lese. Cieľom je zabezpečiť stromom aj ľuďom podmienky v takej symbióze, aby sme dokázali s nimi fungovať a vedeli prijímať ich benefity. 

Aké druhy stromov, inváznych rastlín a drevín sa nachádzajú v lokalite lužných lesov a tiež priamo v riešenej lokalite projektu Southbank, prípadne blízkeho Sovieho lesa? 

Invázne stromy sú veľmi špecifická samostatná skupina celej problematiky mestskej zelene. Lokalitu pôvodných lužných lesov a celú túto časť na okraji Petržalky, kde sa nachádza les mäkkého luhu, tvoria predovšetkým rôzne druhy topoľov. Základný druh topoľ biely a topoľ čierny sa vo svojej „čistej“ forme začína z prírody postupne vytrácať z dôvodu vzájomného kríženia. Čo sa týka inváznych druhov, v minulosti boli tieto stromy cielene sadené ako okrasné introdukované dreviny do mestskej zelene. Časom sa zistilo, že ich nekontrolovateľné a intenzívne rozsemeňovanie robí veľké problémy a má aj ekologický dopad na okolitú krajinu. Na Slovensku poznáme iba dva druhy inváznych stromov. Tieto stromy sú uvedené v zozname k zákonu o inváznych druhoch a sú to konkrétne javorovec jeseňolistý a pajaseň žliazkatý. Práve tieto dva druhy sú problematické a zákonnou povinnosťou vlastníkov pozemkov je odstraňovať ich.  

Tieto druhy sa v okolí Petržalky vyskytujú vo vysokom množstve. Mladé semenáče sa ľahko rozširujú na ruderálnych plochách v okrajových častiach parciel. Ich intenzívnym rastom na ťažko dostupných alebo veľmi špecifických miestach (škáry budov, chodníkov a ciest, strechy, staré múry a pod.) spôsobujú problémy v meste a vytláčaním pôvodných druhov drevín spôsobujú problémy aj v krajine. Najmä v lužných lesoch sa rozširujú aj rôznymi prítokmi Dunaja a tak sa uchytávajú v ich okrajových častiach.  

Invázne druhy znižujú biodiverzitu a narúšajú ekologickú stabilitu krajiny. Pokiaľ v rámci inventarizácie a hodnotenia drevín na ploche takýto druh identifikujeme, navrhujeme jeho asanáciu, ktorá je zo zákona povinná. 

Ako zisťujeme, ktoré stromy je potrebné ošetriť?  

Starať sa o všetky stromy a ošetrovať ich by mal každý vlastník, je to dané aj zákonom. To, ako často sa má čokoľvek na strome realizovať, aký zákrok a s akou naliehavosťou je potrebný, nám napovie inventarizácia a hodnotenie stromov. Je to taký celkový audit drevín v správe vlastníka, odborne sa nazýva dokument starostlivosti o dreviny. 

V prípade lokality budúceho projektu Southbank sme robili v rámci zadania posudok na niekoľkých stromoch, ktoré sa nachádzajú na okraji a v blízkosti hrádze. V rámci takéhoto posudzovania sa stromy v konkrétnom území zakreslia do situačného nákresu alebo sa na základe geodetického zamerania stromov zakreslia do mapového podkladu. Každý strom sa identifikuje z hľadiska druhu a následne sa stanovujú jeho parametre. Základným a všestranne potrebným parametrom je obvod kmeňa, v niektorých prípadoch sa zaznamenáva aj výška stromu, šírka koruny a výška nasadenia koruny. Následne je veľmi dôležité už samotné hodnotenie stromu, ktoré popisuje jeho zdravotný stav. Vyhodnocuje sa stabilita a vitalita stromu a jeho perspektíva sa posudzuje na základe všetkých týchto zistených atribútov.  

Tomuto skúmaniu sa hovorí aj vizuálna kontrola stromu. Vizuálnou kontrolou sa posúdi stav kmeňa, voľným okom viditeľný stav koreňov, bázy kmeňa a koreňových nábehov a aj okolie stromu – zisťujú sa poškodenia, prebiehajúca hnilobná činnosť. Ak sa zistí, že prebiehajú nejaké zmeny alebo sa odhalí poškodenie koreňov, vyhodnocuje sa celkový vplyv týchto poškodení na stabilitu stromu. Stabilita môže byť narušená a oslabená aj zistenými defektami v korune, na kostrových ramenách alebo v hlavnom rozkonárení, rôznymi poškodeniami kmeňa a podobne. Všetky zistené poškodenia stromu môžu mať z dlhodobého hľadiska dopad aj na celkovú perspektívu. Súčasťou vizuálnej kontroly je fonetická kontrola kmeňa špeciálnym diagnostickým kladivom. Poklopaním sa skúma kmeň, odhaľujú sa dutiny alebo začínajúce, prípadne rozšírené hniloby. Zvuky, ktoré vydáva zdravý a poškodený kmeň, sú rozdielne a dokážu nám ľahko napovedať zmeny v dreve. Týmto spôsobom dokážeme identifikovať, v ktorej časti kmeňa sa môže potenciálne nachádzať dutina, čo môže mať vplyv na celkový zdravotný stav stromu. 

Keď chorobný proces prejde do koruny, poškodenia a celkový zdravotný stav sú viditeľnejšie. Vznikať môže výrazné preschnutie v korune, objavujú sa odumierajúce časti koruny, ktoré môžu priamo signalizovať poškodenie v koreňovom systéme. Stretávame sa aj s poškodeniami, ktoré sú spôsobené napríklad vplyvom vetra, náhlych zmien počasia, ťažkého snehu a pod. Pri silnom vetre sa môže nalomiť konár a je potrebné vyhodnotiť jeho stav, aby nedošlo k zlomu práve počas toho, keď sa plocha pod stromom bude využívať. S cieľom predchádzať takýmto potenciálne nebezpečným situáciám realizujeme nielen zdravotné, ale aj bezpečnostné orezy drevín, lokálne redukcie a v nevyhnutných prípadoch aj celkové redukcie korún. 

Sledujeme tiež prípadný výskyt drevokazných húb. Hubou môže byť strom skryto napadnutý dlhodobo, no v prípade výskytu plodníc ide väčšinou o posledné štádium napadnutia a rozklad dreva niektorými druhmi drevokazných húb môže znamenať akútny stav.  

Z výsledkov skúmania vznikne záver, ktorý popisuje zdravotný stav a zákroky v zmysle arboristického štandardu. V niektorých prípadoch môže byť pre dôkladnejšiu diagnostiku odporučené ešte prístrojové vyšetrenie, ktoré podrobnejšie stanoví rozsah poškodenia, zostatkovú hrúbku dreva v mieste poškodenia alebo vyhodnotí odolnosť stromu voči zlomu alebo vývratu. Dokument starostlivosti o dreviny je následne odovzdaný investorovi, ktorému slúži ako nástroj k údržbe stromov. 

Aké stromy ošetrujeme a prečo?  

Každý strom v urbanizovanom prostredí si vyžaduje v istej fáze rastu a veku ošetrenie, aby bol zabezpečený jeho optimálny rast, eliminovali sa rastové defekty, poškodenia, docielil sa dobrý zdravotný stav a dlhodobá perspektíva na mieste. Ideálne je mať každé ošetrenie  stromov naplánované na základe dokumentu starostlivosti o dreviny. Je to inventarizácia a hodnotenie stromov, ktoré poskytuje vlastníkovi drevín prehľad o tom, koľko a aké stromy vlastní, kedy má aký zákrok realizovať. Po posúdení celkového stavu drevín sa navrhnú nutné zákroky a, samozrejme, aj priorita ich realizácie. Podľa priority sa realizujú ošetrenia v navrhnutom rozsahu. Veľmi dôležitá je pravidelná odborná starostlivosť o stromy na frekventovaných verejných miestach, kde je veľký pohyb ľudí (parky, verejné športoviská, významné miesta s cielenými návštevami…) a najvýznamnejšie sú v rámci dôslednej kontroly a starostlivosti detské ihriská a školské areály. 

Aké stromy je potrebné ošetriť na území Southbanku? 

V rámci lokality môžeme popísať proces na vyše dvestoročnom dube, ktorý je pri moste Apollo v projekte Southbank a ktorý dlhodobo sledujeme, lebo je to naozaj vysoko hodnotný monumentálny strom a rastie na viditeľnom mieste. My sa naň pozeráme z pohľadu zdravotného stavu a tiež toho, aký je hodnotný a veľký a ako zabezpečiť jeho čo najdlhšie zachovanie na mieste v čo najestetickejšom a bezpečnom stave, aby prinášal pre svoje okolie všetky benefity, ktoré takáto pamätná zeleň predstavuje. Bežná arboristická prax zahŕňa starostlivosť o všetky stromy v urbanizovanom prostredí (mimo lesa), špeciálnou kategóriou je však starostlivosť o senescentné a veteránske stromy, ktorá sa úplne líši od štandardnej arboristiky. Tieto staré senescentné stromy, akým aj tento dub, potrebujú úplne iný prístup, úplne iný spôsob náhľadu na ich fungovanie, mechanizmy a stratégiu dlhodobého prežitia a aj úplne iný pohľad na ich hodnotu a význam pre svoje okolie. Tieto stromy sú už v štádiu svojej ontogenetickej fázy – na vrchole životnosti a celkovej vitality už boli, teraz postupne nastáva ústup a smerujú k starobe až smrti. V prípade tohto dubu už nejde o estetickú stránku klasického, vitálneho a urasteného stromu v plnej sile a vitalite, ale aj na úbytok koruny sa vieme pozerať ako na niečo, čo k takýmto pamätným stromom patrí. Pozeráme sa na „starého pána s charizmou“. Podporuje sa jeho ekologická hodnota, dbá sa na bezpečnosť voči okoliu, ale aj bezpečnosť voči stromu samému (snažíme sa zásahmi predísť nežiaducim vážnym zlomom, ktoré by spôsobili stromu veľké poranenia). Musíme myslieť na to, že je v jeho blízkosti most a raz sa budú na tomto mieste ľudia voľne pohybovať.  

Kto realizuje ošetrenie stromu? 

Dôležité je, aby zákrok realizoval odborník/arborista. V prípade neodborného zásahu, napríklad neopodstatneným a zbytočným odrezaním hrubých kostrových konárov, dochádza k vážnemu poškodeniu stromu a to môže v mnohých prípadoch znamenať začiatok jeho konca. Buď sa jedná o vážne poškodenie stromu dekapitáciou (hlboká redukcia resp. neodborné, bezdôvodné a neprimerané zrezanie koruny stromu) alebo redukciou v menšom, ale neprimeranom rozsahu. Strom sa síce v panike snaží rýchlo nahradiť stratenú asimilačnú plochu novým obrastom z adventívnych pukov, no z dlhodobého hľadiska je strom fatálne a nezvratne poškodený. Navyše, pri neodborných prístupoch ku stromom môžu byť opomenuté vážne defekty alebo poškodenia stromov. 

Ako sa postupuje pri ošetrovaní stromu? 

Stromy sa ošetrujú buď z plošiny, čo je v niektorých prípadoch efektívnejšie a bezpečnejšie (veľká časť odumretej koruny stromu, výrub nebezpečných stromov s narušenou stabilitou), alebo stromolezecky. Stromolezením, čiže lanovou technikou, sa dostaneme do každej časti a aj ťažko dostupných partií koruny, kde potrebujeme so stromom pracovať naozaj citlivo. Touto technikou vieme ošetrovať stromy na ťažko dostupných, exponovaných a pre veľkú techniku nedostupných miestach. Zároveň je šetrná pre okolie (nejazdí sa po trávnikoch a koreňovej sústave drevín, neprodukuje sa množstvo splodín a pod.). V rámci našej profesie sa stromolezecky pokrýva možno až 90 % našich prác. Ošetrenie stromu začína od vrchu koruny k jeho stredu, od periférií koruny a až k zemi. Dub na Southbanku, vzhľadom na jeho veľkosť, ošetrovalo súčasne až šesť stromolezcov a niekoľko ďalších pozemných pracovníkov.   

Akými zákrokmi bolo potrebné ošetriť dvestoročný dub? 

Už pri prvotnom skúmaní jeho zdravotného stavu bolo zistené, že tento strom je už, žiaľ, v zlom stave. Je tam veľký úbytok koruny, ktorá odumiera od centrálnej časti, resp. od koncových kostrových ramien, a hlavná stredová časť je odumretá už dlhodobo. Senescentný strom vyživuje tie časti koruny, ktoré majú pre jeho fungovanie a prežitie význam, energiu sa snaží sústrediť do svojich spodných častí a okrajové periférie „odstavuje“. Tak sa správa aj tento dub. Jeho zelené a stále vitálne časti sú hlavne tie spodné. Na strome sa však nechala vo veľkej miere aj jeho odumretá časť. A to z toho dôvodu, aby strom nestratil svoju formu a aspoň čiastočne pôvodný tvar a hmotu. Ak by sme celú odumretú časť odstránili, tak by sme zároveň výrazne znížili jeho ekologickú hodnotu a jeho prínos pre ekosystém. Zničila by sa tiež jeho zostávajúca estetická hodnota. Preto sa tieto odumreté časti neodstraňovali, ale naopak, boli primerane skrátené, aby vydržali na strome čo najdlhšie. Pri dube sú tieto odumreté časti koruny dlhodobo pevne spojené s kmeňom alebo kostrovými konármi a k ich zlomu dochádza len na tenších, koncových častiach, tie sme odstránili. Jeho koruna je teraz na určitý čas prevádzkovo bezpečná napriek ponechaniu odumretej časti.  

V prípade tohto dubu sme narazili ešte na jeden veľký problém a tým je imelovec. Je to poloparazit veľmi podobný imelu, ale má žlté plody a je opadavý. Práve výskyt imelovca má za následok dlhodobé výrazné oslabenie stromu a odumretie veľkej časti koruny. Keď sa imelovec dostane do dreva, svojimi sacími koreňmi odoberá drevine z vodivých pletív vodu a živiny. V prípade, že je už vo veľkej miere rozšírený, tak oslabuje celý strom a časom stromu odumrú oslabené časti. Preto je jeho včasné odstraňovanie veľmi dôležité, aby ďalšie časti stromu neodumierali a aby strom nabral vitalitu a dokázal si ešte vytvoriť funkčné časti vo svojej spodnej časti kmeňa.  

Čo so stromami, ktoré sa už nedajú ošetriť? 

Stromy, ktoré sú už v poslednom štádiu ich životnosti a teda nedá sa im pomôcť (sú buď vážne poškodené, alebo už odumreté), sú navrhnuté na asanáciu, teda výrub stromu. Toto je, žiaľ, už posledné, čo my vieme pre strom spraviť. Táto činnosť je taktiež nevyhnutnou súčasťou v rámci správy zelene. Veľakrát je efektívnejšie takéto stromy vyrúbať a nahradiť ich novými a perspektívnymi, ako ich ďalej ošetrovať, resp. udržiavať na mieste. Strom síce na danom mieste môže ešte prežiť rok či dva, no je niekedy zbytočné ďalej doň investovať. Výrub, v závislosti na obvode jeho kmeňa, samozrejme podlieha zo zákona povoleniu na výrub a to aj v prípade odumretých stromov.  

Aké ďalšie hodnotné stromy boli na území identifikované? 

Okrem dubu sme vyhodnocovali ďalších osem stromov, ktoré sa nachádzajú pri moste Apollo. Tieto stromy boli zadané na posúdenie ich stavu a určenie ďalších krokov z dôvodu ich blízkosti k hrádzi, ktorá je využívaná ako cyklotrasa, a preto sme sa na stromy pozerali aj z pohľadu bezpečnostného rizika. Z týchto ôsmich stromov je šesť topoľov a dva orechy, ktoré medzi nimi rastú v podraste ako náletové dreviny. Jeden z nich je teoreticky zachovania hodný, rastie a je v dobrej kondícii. Zároveň je však nad ním veľký topoľ, preto je jeho perspektíva otázna. Z hľadiska priestoru si stromy konkurujú a orech nemá dostatok priestoru. Preto vyhodnocujeme, že z dlhodobého hľadiska nebude mať zmysel orechy zachovať.  

Topole sme vyhodnocovali z hľadiska ich zdravotného stavu a potenciálneho zachovania v rámci projektu Southbank a hmoty na tomto pozemku. Zachovania hodný je hodnotný štvorkmenný topoľ, ktorý má perspektívu. Dva topole sú však kriticky poškodené a nebezpečné. Majú ťažko poškodené kmene a bázy kmeňov. V tomto prípade hrozí riziko vylomenia niektorej časti stromu. Každému stromu bolo odporúčané ošetrenie s prioritou jeho realizácie.